VÝSLEDKY NULTÉHO ROČNÍKA J100 (2012)

PRIEBEH PODUJATIA

Pri pamätníku SNP v Považskej Bystrici sa ráno 11. augusta zišlo 38 účastníkov, absenciu 14 prihlásených mala pravdepodobne na svedomí aj nepriaznivá prognóza počasia, ktorá sa počas dňa naplnila, a to v bohatej miere.

Po prezentácii a krátkom príhovore sa na stokilometrovú trať vydalo 34 mužov a 4 ženy. Už počas štartu popŕchalo a dážď postupne hustol. Nad Javorníkmi sa váľali olovené mraky, teplota sa pohybovala okolo 10 stupňov - skutočné leto...

Ako prvý prišiel (či skôr pribehol) na prvú kontrolu v sedle Chrcholinec Matej Kurek, ktorý sa na čele s výrazným náskokom na zvyšok poľa udržal až do konca. Už pred alebo na K1 pochod ukončili 6 muži. Počasie bolo jednotvárne - striedal sa hustý a ešte hustejší dážď. Na pokračujúcich účastníkov čakal výstup na Orgoňovu Kýčeru (959 m) a následný výrazný zostup do Hornej Marikovej.

Druhá kontrola sa nenachádzala v krčme v Hornej Marikovej, ako sa podaktorí domnievali, ale na pôvodne určenom a ohlásenom mieste pri rázcestníku Horná Mariková - Modlatín, aby sa predišlo nedorozumeniam. Matej Kurek sem prišiel o 11:19 (3 hodiny a 49 minút po štarte - obdivuhodné tempo) nasledovaný Tomášom Kováčom a Ivanom Martynkom. Ako prvá zo žien na K2 prišla Martina Němečková po trojčlennej skupinke maďarských účastníkov. Na K2 vzdal ďalší z mužov, čím sa počet účastníkov na trati znížil na 31.

Po K2 nasledoval úsek, kde boli na výber dve možnosti - modrá turistická značka traverzujúca svahy (a križujúca zarastené rúbaniská) alebo paralelná lesná asfaltová cesta vedúca pod Stolečné. Vzhľadom na podmienky sme všetkým odporučili použiť druhý variant, čo väčšina aj urobila (pokiaľ vieme, akurát maďarské trio Gábor - Edina - Dávid prejavili nechuť k asfaltu).

Na Stolečnom sme umiestnili ceduľu s heslom pre K3. Na tomto mieste sa chcme srdečne poďakovať postaršiemu miestnemu usadlíkovi, ktorý prejavil veľkú chuť sa zapojiť do organizácie podujatia a nielen že diaľkoplazom radil, ale aj premiestnil ceduľu kontroly na iné miesto a k tomu ju otočil (tým pádom nebolo heslo pre K3 spredu vidieť a caduľa bola mimo trasy tých, ktorí zvolili variant trasy A z Hornej Marikovej), na čo sme s údivom prišli, až keď sme išli nazrieť za kontrolórmi na Portáši... Skutočne vrelá vďaka za takúto pomoc!

Napäto sme vyčkávali, či sa predpoveď o ustávaní zrážok po 14.00 naplní. Dážď medzi druhou a treťou skutočne pomaly ustal a na krátke chvíle sa dokonca objavilo aj klesajúce slnko. Hrebeň Javorníkov však zahaľovala hmla a nízka oblačnosť. Chodníky boli po dlhom daždi nepríjemne šmykľavé a blatisté.

Na Portáš (K4) došiel ako prvý opäť Matej Kurek (o 13:14) a bez dlhšieho zdržovania pokračoval po hrebeni ďalej. Ivan Martynek s polhodinovým odstupom, ako aj ostatní účastníci už využili pohostinnosť miestnych na Portáši a dali si polievku, ktorá pre nich bola pripravená. Pánovi Václavkovi a osadenstvu hotela Portáš ďakujeme za láskavosť. Pole účastníkov tu opustil ďalší z mužov, ostávajúcich 30 bolo roztiahnutých už s vyše štvorhodinvým rozostupom. Ako poslední na Portáš vyšli Dalibor Greguš a Katka Janechová, ktorých sme "mobilne" odkontrolovali už po ceste dole. Nasledoval najvyššie položený úsek trasy s jej najvyšším bodom - Veľkým Javorníkom (1077 m). Tieto miesta pri dobrom počasí poskytujú skutočne široké výhľady, tie však ostali tentokrát žiaľ skryté...

O 12 km ďalej na Bútorkách očakával diaľkoplazov Juro Lukáš s priateľkou. I keď Juro mal pôvodne v pláne prísť iba urobiť niekoľko záberov na štart, nakoniec sa s priateľkou ochotne zapojili do organizácie, za čo im veľmi ďakujeme. Piatym kontrolným stanovišťom na 52.5 km prešlo všetkých 30 ostávajúcich diaľkoplazov na trase pochodu. Na posledné dve skupinky (Gábor - Edina - Dávid a Katka - Dalibor) tu už čakala iba kontrolná tabuľa s heslom a drobné občerstvenie, keďže rozostup medzi prvými a poslednými tu bol už skutočne veľmi veľký (vyše 5 hodín).

Medzitým sme sa presunuli z Portáša cez Žilinu, kde sa s nami rozlúčil Martin Drozd so Zuzkou (obom ďakujem za pomoc s kontrolou č. 3 a 4) do večernej Čadce, odskočili si rallye štýlom na Kýčeru (chúďa Swišť), dokúpili niekoľko drobností do cieľa a "nasťahovali" sa do priestorov Centra Voľného Času na Kukučínovej ulici. Pani Vlčkovej sa chcem touto cestou poďakovať za ochotu ostať v CVČ po celú noc ako aj za poskytnutie priestoru veľkej miestnosti vybavenej okrem iného aj podložkami a spacákmi a ďalších priestorov, ktoré nám umožnili zriadiť pohodlné cieľové zázemie.

Po Bútorkách nasledoval úsek cez vrch Čemerka a lazy ku Melocikovi (aspoň časť účastníkov miestnu reštauráciu našla ešte otvorenú) a ku K6 v sedle Semeteš na 70-tom kilometri trasy. U Cipára bolo pripravené ďalšie občerstvenie (vrátane teplého jedla) - ďakujeme p. Frolkovej. Na K6 došlo k ďalším "stratám" - pole tu opustili piati muži, čím klesol počet diaľkoplazov na trati už iba na 25... Za Semetešom sa terén vďaka dažďom a aktivitám niektoých indíviduí s traktormi a motorkami menil na bahenné kúpele, čo ešte zhoršovalo už dosť náročné podmienky (hmla, vlhkosť, tma...). Predovšetkým úsek za sedlom pod Grapou a v okolí Jakubovského vrchu, ale aj ďalšie lesné cesty boli opäť "preorané", zrejme tu berú ohľad na turistov, pravdaže...

Na K7 (rozhľadňa nad Petránkami) v hustej hmle s viditeľnosťou na pár desiatok metrov očakával príchod účastníkov Roman Minarovič s kamarátom Mariánom. Predovšetkým Romanovi chcem vysloviť vďaku, že pomohol vyznačiť reflexnými prvkami a páskami trasu za Semetešom, pripravil občerstvenie pre K7 a navyše s Mariánom pomohli s odvozom časti batožiny do Čadce. Kontrolou na Petránkach prešlo všetkých ostávajúcich 25 ľudí, prvý Matej o 21:16, za ním Johnny Pristach s Vladom Švancárom a Romanom Babulicom s odstupom 1.5 hodiny. Zvyšok poľa sem prišiel už väčšinou po polnoci, poslední až za svetla.

Záverečných 13 km trasy sa nieslo v podobnom duchu - hmla, blato, ráno aj dážď a postupne lejak. Na Kýčere ešte čakala jedna ceduľa s heslom, potom už nasledoval iba zostup do Čadce - do cieľa.

Ako jediný sem prišiel už v sobotu Matej Kurek s celkovým časom 16 hodín 13 minút, gratulujeme, krásny výkon. Po Matejovi prišla do ciela skupinka Johnny - Vlado - Roman s odstupom jedna a trištvrte hodiny. Martina Němečková ako prvá zo žien (všetky ktoré štartovali prišli aj do cieľa) prišla do Čadce po tretej hodine rannej. Odstupy medzi jednotlivými skupinkami boli väčšinou okolo 30-60 minút. Časť účastníkov sa uložila na krátky spánok, časť posedela pri čaji či pive a potom sa odobrala na vlak. Posledné dve skupinky prišli za poriadneho dažďa (zrejme sa Javorníky lúčili) po desiatej a jedenástej hodine, avšak stále v rámci 28-hodinového limitu.

V náročnych podmienkach sú víťazmi všetci, ktorí sa dostali do cieľa a uznanie si zasluhujú aj všetci ostatní štartujúci, ktorí sa vydali do dažďa a nepohody. Dúfame, že budúci ročník pochodu Javorníkmi, ktorý plánujeme (ako bolo avizované na webe J100) otočiť v opačnom smere, sa bude konať v takom počasí, aby si všetci mohli naplno vychutnať krásne scenérie týchto hôr na pomedzí Slovenska a Čiech.

Všetkým ešte raz ďakuje a zdraví

Rado

Organizátori 2012: Roman a Marián na Petránkach, Juro a priateľka na Bútorkách, Martin a Zuzka na Portáši, Mišo a Martin na Chrcholinci a Semeteši, Juro a Rado všelikde :)