VÝSLEDKY PRVÉHO ROČNÍKA J100 (2013)

100 km Javorníkmi 2013

(text: Rado)

Diaľkový pochod v Javorníkoch bol v minulom roku najnovším počinom na scéne slovenských stoviek. Monzúnom a bahennými kúpeľmi poznačené podujatie bolo pre nás tradičným nultým ročníkom, kde sme zbierali skúsenosti na novej trase. Pozitívne ohlasy po akcii znamenali, že do toho ideme tento rok znova. Otázkou ostával smer pochodu – viaceré hlasy volali po jeho obrátení. Vďaka charakteru pohoria to malo logiku, za svetla krásne kysucké lazy a hlavný hrebeň Javorníkov, nočná lesnatá časť od Portáša resp. Hornej Maríkovej... Keď bola potvrdená spolupráca s reštauráciou Arcadia v Považskej Bystrici (poďakovanie tu patrí Dušanovi Tretiníkovi), uskutočneniu pochodu v smere Čadca – Považská Bystrica už nestálo nič v ceste. Ako bonus pribudla možnosť nocľahu pred štartom v CVČ Čadca.

Priebeh prihlasovania potvrdil, že záujem o diaľkové pochody na Slovensku má rastúci trend. Počet prihlásených účastníkov sa nakoniec vyšplhal takmer k trojcifernému číslu. Našťastie sa náš tím organizátorov-dobrovoľníkov proti minulému roku podarilo posilniť (to isté platí aj pre autopark), takže obavy boli jedine z počasia. To sa ukázalo ako rozhodujúci prvok v rovnici – po zničujúcich horúčavách, kedy by 100 km pochod na otvorených lúkach a hrebeňoch bol utrpením, sa na víkend v predpovediach počasia otvorilo okienko s takmer dvadsaťstupňovým ochladením a osviežením v podobe miernych zrážok. I keď v darčekovom balení bola nakoniec aj hustá hmla, my aj účastníci pochodu sme boli myslím radi tomuto vítanému osvieženiu po tropickom týždni.

V piatok poobede sa dve posádky z Bratislavy s naloženými kuframi a veselou náladou vybrali do Čadce. Po ceste sa už nad Považím sťahovali mohutné mraky – príprava na nočný súboj živlov. Na Kysuce sme už prichádzali za bleskov, hrmavice a dažďa, ktorý s malými prestávkami pokračoval aj v noci s takmer ohňostrojovým vrcholom okolo druhej hodiny ráno. Snívalo sa mi o bahenných kúpeľoch...

Foto: Roman Minarovič

Nocľah v CVČ Čadca využila približne štyridsiatka účastníkov J100, s ostatnými sme sa stretli na námestí Slobody, resp. pred vchodom do kostola, kde je na podobné zrazy veľmi vhodný priestor. Príchod známych aj neznámych tvárí, zvítania, prezentácia... Na štart sa nakoniec dostavilo 90 účastníkov (Slavo mal dohodnutý individuálny štart o hodinku neskôr). Celkový počet 91 ľudí na akcii znamená takmer dvaapolkrát vyšší počet, ako minulý rok. My sme tomu len radi, lebo vtedy pochody majú tú správnu atmosféru :-)

Po krátkom príhovore, informáciach o počasí a kontrolách bol pochod presne o 07.30 odštartovaný a hore námestím sa pohla pestrofarebná zmes bežcov a diaľkových turistov v ústrety Kysuciam a Javorníkom. My sme sa pobrali späť do CVČ, kde sme naložili batožinu určenú na prevoz a vybavenie kontrol. Po uprataní priestorov a rozlúčke s ochotnou pani Vlčkovou sme sa vybrali každý svojou cestou – na Semeteš, Zákopčie, či Kasárne.

Prvá kontrola na Kýčere bola ceduľa s heslom, takže informácie o pohybe podivných indivíduí rýchlejšieho charakteru sme očakávali z K2. Krátko po deviatej hodine už Roman hlásil príchod skupinky Matej Kurek – Peter Valo – Štefan Kucko a Braňo Gereg, tesne nasledovanej ďalšími. Zo žien ako prvá prišla Gabriela Lutišanová o 09:06. To sme však ešte netušili, že čelná skupina ultravlčiakov v plnom rozbehu a hmle rozhľadňu minula a podbehla ju po červenej značke! Nuž, stáva sa, prepáčili sme ;-) . Pred jedenástou hodinou prešli cez K2 poslední a Roman s Mariánom sa z hmlistého kopčeka pobrali späť do Čadce.

Foto: Roman Minarovič

Na K3 – U Cipára na Semeteši už čelo štartovného poľa očakávali Maťo so Slaffkom. Na 30. kilometer trasy sa najrýchlejšie dostavili Jan Suchomel a Matúš Školník o 10:39 – ručička na tachometri ich priemernej rýchlosti sa pohybovala na 10 km/h ! Túto kontrolu už nešlo minúť, takže prvé pečiatky pribudli aj im :-) O minútu neskôr prišli Mikuláš Kéri a Tomáš Bizoň, nasledovaní Mojmírom Palom. Gabriela Lutišanová ako prvá zo žien prišla o 11:21. „Cipárovci“ mali aj tento rok pripravené ľudové občerstvenie (slovenské hamburgery, ako inak), pípa asi tiež dostala zabrať. Po 88 účastníkoch sa krátko po druhej hodine kontrolóri pobrali do Dolnej Maríkovej, aby sa včas stihli dostať na K8, pre zvyšnú trojicu diaľkoplazov nechali U Cipára vyvesenú ceduľu s heslom.

Foto: Martin Fojtík

Zo Semeteša kysuckým krajom so starými lazmi a sochárskymi dielami v prírode sa trasa pomaly blížila k hlavnému hrebeňu Javorníkov. Ako prvá sa na na Kasárne dostala štvorica vedúca aj na K4. Na terase horského hotela Fran už na nich čakalo všakovaké diaľkoplazecké občerstvenie vrátane nápoja z chia semiačok - Iskiate, väčší hladoši si mohli kúpiť v priľahlom výčape aj iné varené dobroty. Tu sme účastníkom, ktorí ešte neboli na NTS, dali ochutnať, ako to tam chodí – hneď po kontrole totiž nasledovala skúška odolnosti diaľkoplazov (aj ich žalúdkov) v podobe strmého výšľapu miestnou zjazdovkou, na ktorej vrchole sa trasa napojila na červenú značku a pokračovala smerom na Veľký Javorník. Druhú možnosť – návrat na Bútorky a pokračovanie po červenej – nevyužil asi nikto. Slavovi sa zjazdovka páčila až tak, že po nej na kontrolu dokonca aj zbehol :-)

Hrebeň Javorníkov v hmle a občas aj bez nej – a na konci 13 km dlhej štreky chata Portáš. Na jej terase Aďa a Katka s pečiatkou K5 a psom Alexom očakávali vpád prvej ultraskupiny a príchod ďalších, za ktorými už neostávala ohnivá čiara. Okrem toho na účastníkov čakala pripravená aj polievka z miestnej kuchyne. Z Portáša nasledoval krátky lesný zostup na K5 Stolečné (tentokrát sa ceduľa „sama od seba“ nepremiestnila) s výberom trasy A alebo B. Pokiaľ vieme, väčšina si zvolila lesnú asfaltku (trasa B). Ale aj správy podivné o diaľkoplazoch lenivých v doline pod Vlkovom do slávnej krčmy maríkovskej ukradomky pochodujúcich sa do uší našich doniesli, takže v budúcnosti na trase A aj B s ďalšou heslokontrolou počítať bude treba. Tak! ;-)

Foto: Martin Fojtík

V pohostinstve Modlatín sa v tento večer nekonalo žiadne počítanie zubov, počtu prstov na rukách s nejednotnými výsledkami ani podobné sobotné kratochvíle za asistencie liehovín, naopak vládol tam prekvapivý kľud. Jano a Katka na K7 prichystali pre denných aj nočných diaľkoplazov sladké aj slané občerstvenie, navyše Jano neskôr pomohol jednému z účastníkov so zvozom zo Stolečného, keď zranenie ohlásilo koniec púte – vďaka za ochotu. Ako prví sem poobede prišli Mikuláš Kéri a Tomáš Bizoň (15:49), v tesnom závese Jan Suchomel a Matúš Školník. Zo žien sa na čele držala stále Gabriela (príchod o 17:40). Odhad o konci kontroly o druhej hodine bol takmer presný, poslední tuláci prešli Modlatínom pred pol druhou. Cez K7 celkovo prešlo 72 ľudí.

Foto: Martin Fojtík

Z Hornej Maríkovej sa trasa pozvoľne a následne už nie tak pozvoľne zdvíhala a zdvíhala, až sa zdvihla na Orgoňovu Kýčeru. Prvý a posledný horolezecký zážitok na trase. Z tohoto nevinného kopčeka sa trasa vlní (samozrejme dole a hore) cez lesy a lúky... Tie lúky, na ktorých sa treba držať okraja lesa vpravo a neschádzať smerom do doliny na ľavú stranu. Poučenie do budúcnosti. Orientačné problémy sa vyskytli aj v okolí K8 pod Bukovinou. Miestni tam nanešťastie červenými fáborkami vyznačili svoju zdravotno-bežeckú (takže asi nie 100 km) trasu, čo niektorých pomýlilo. Kontrolóri sa pri prvej skupinke ešte len vydýchavali z príchodu, takže informácia o pokračovaní LEN a LEN po modrej značke (z kontroly smerom hore, nie doprava) sa k ultras nedostala – opäť poučenie pre nás aj pre vás.

Foto: Katarína Janechová

Prameň na K8 tiekol aspoň čúrkom, takže sa dala naplniť bandaska aj navariť čaj. Matúš Školník sa sem dostal už o o 17:48, potom sa vydal na krátky beh trasou zdravia, takže dal šancu Mikulášovi Kérimu (17:49) a ďalším, niektorí ho však v zdravotnej zachádzke napodobili. Našli sa však aj takí, ktorí v nočnom lese odbočili niekde v okolí Bukoviny zo značky a kontrolu minuli. Záhada... Poslední dvaja chalani prešli kontrolou už za svetla (05:43). Na Maťa a Slaffka, ktorí na kontrole vydržali vyše 12 hodín, čakala ešte jedna milá povinnosť – totiž vrátiť neohláseného retrievera-diaľkoplaza do jeho domova v Hornej Marikovej, odkiaľ sa vybral na K8 spolu s Majkou Prokipčákovou a jej Čiarkou (Čiarka absolvovala celú trasu J100) napriek pokusom odradiť ho od výletu. Pán tohoto nádejného adepta dogtrekkingu bol vypátraný a za odmenu pozval posádku K8 na zmrzlinu. Na budúce poprosíme poslať mailom prihlášku na J100 a pribaliť vodu, aby nesockoval Čiarku ;-)

Posádka K4 sa napriek technickým ťažkostiam (vybitá batéria na aute a následné štartovanie za pomoci hippies párty people) dostala do cieľa v reštaurácii Arcadia dostatočne v predstihu, aby privítala potleskom prvého účastníka v cieli – Matúša Školníka so skvelým časom 12 hodín 43 minút! S malým odstupom za ním pribehol Honza Suchomel (12:49) a dvojica Mikuláš Kéri s Tomášom Bizoňom (12:56). Za nimi nasledovala takmer hodinová priepasť, Michal Turek prišiel do cieľa ako ďalší s časom 13:50. Zo žien prišla prvá podľa očakávania Gabriela Lutišanová s časom 15:41, ako druhá dokončila J100 Barbara Sembol (17:55), tretia prišla Eva Zborníková (19:31). V cieli bol navarený guláš, pripravené klobásy, pípa šla na plné obrátky. Aj napriek chýbajúcej sprche to tam ráno nepripomínalo chlievik – blata bolo totiž na prekvapenie málo.

Foto: Juraj Lukáš

Do cieľa nakoniec prišlo 69 účastníkov J100 (štartovalo 91). Všetkým, aj tým, ktorým to nevyšlo až do Považskej Bystrice, ďakujeme za priateľskú a pohodovú atmosféru, ktorú pomohli vytvoriť, za ich snahu a výborné výkony.

Veľké poďakovanie patrí spoluorganizátorom-dobrovoľníkom, bez ktorých nezištnej pomoci a nasadenia by sa podobná akcia nedala zorganizovať: Roman a Marián (K2 rozhľadňa na Zákopčí), Slaffko a Maťo (K3 Semeteš a K8 Pod Bukovinou), Vlado a Robo (štart, K4 Kasárne a cieľ), Aďa, Katka a Alex (K5 Portáš) a Katka a Jano (K7 Horná Mariková). Jurovi Lukášovi ďakujem za fotenie v cieli.

Poďakovanie za podporu pochodu patrí: CVČ Čadca a pani Vlčkovej, U Cipára na Semeteši a pani Frolkovej, horskému hotelu Fran na Kasárniach, horskému hotelu Portáš (pán Dan Václavek), pohostinstvu Modlatín v Hornej Marikovej, reštaurácii Arcadia v Považskej Bystrici a jej "posádke".